Abstrakt
Úvod: Liečba komplexných zlomenín proximálneho humeru je stále aktuálnou témou. Vzhľadom na starnutie populácie sa výskyt týchto zlomenín zvyšuje. Neexistuje však jednotný názor na postup pri ich liečbe a panuje rozpor medzi konzervatívnou a operačnou liečbou. Hlavným cieľom našej práce bolo porovnanie funkčných výsledkov konzervatívnej a operačnej liečby týchto zlomenín. Vedľajším cieľom bolo porovnanie komplikácií oboch typov liečby.
Materiál a metodika: Retrospektívne sme zhodnotili 85 pacientov ošetrených na Klinike úrazovej chirurgie SZU a UNB od 09/19 do 09/23 so zlomeninou proximálneho humeru. Do štúdie boli zaradení pacienti s komplexnou (3-, 4-časovou a luxačnou) zlomeninou proximálneho humeru vo veku 65 rokov liečení konzervatívne alebo operačne. Z celkového počtu bolo 52 pacientov (61 %) ošetrených konzervatívne a 33 pacientov (39 %) bolo operovaných. Medzi operačnými technikami dominovala reverzná artroplastika (23 pacientov), u 6 pacientov bola použitá dlahová osteosyntéza a u 4 pacientov intramedulárny klinec. V oboch skupinách pacientov boli zaznamenané funkčné výsledky, rtg snímky, Constant Murley skóre a výskyt komplikácií (bolestivos, pseudoartrózy, avaskulárnej nekrózy hlavy humeru, zlyhanie osteosyntézy a infekčné komplikácie).
Výsledky: Pri porovnaní funkčných výsledkov sme zaznamenali signifikantný rozdiel (p 0,05) v prospech operačnej liečby (prevažne RSA) v porovnaní s konzervatívnou liečbou. Pri porovnaní komplikácií v rovnakých skupinách sme nezaznamenali signifikantný rozdiel (p 0,05).
Záver: Operačná liečba prevažne pomocou RSA dosahuje lepšie funkčné výsledky v zmysle rozsahu hybnosti ramenného kĺbu než liečba konzervatívna (tab. 3, obr. 6, lit. 22). Text v PDF www.lekarskyobzor.sk.
KĽÚČOVÉ SLOVÁ: proximálny humerus, zlomenina, reverzná artroplastika, imobilizácia, konzervatívna liečba, operačná liečba.
Lek Obz 2024, 73 (11): 396-401
Treatment of complex proximal humerus fractures in patients over 65 years of age
Abstract
Introduction: The treatment of complex proximal humeral fractures remains a relevant and widely debated issue. With an aging population, the incidence of these fractures continues to rise. However, there is no consensus on the optimal treatment approach, and the contradictions between conservative and surgical treatment persists. The primary objective of this study was to compare the functional outcomes of conservative versus surgical treatment of complex proximal humeral fractures. A secondary objective was to compare the complications associated with each treatment modality.
Material and methods: In this retrospective study, we assessed 85 patients with proximal humeral fractures who were treated at the Department of Trauma Surgery, SZU and UNB, between September 2019 and September 2023. The inclusion criteria were complex (3-, 4- part and luxation) fractures of the proximal humerus in patients aged 65 years or older, who underwent either conservative or surgical treatment. Of the total, 52 patients (61%) were treated conservatively, while 33 patients (39%) underwent surgery. Reverse arthroplasty was the predominant surgical technique used (23 patients), with plate osteosynthesis employed in 6 patients, and intramedullary nailing performed in 4 patients. Outcomes assessed included functional results, x-rays, Constant-Murley scores and complications such as pain, pseudoarthrosis, avascular necrosis of the humeral head, osteosynthesis failure, and infections in both treatment groups.
Results: When comparing functional outcomes, we observed a significant difference (p 0.05) between surgical and conservative treatments. However, in comparing complications between the two groups, no significant difference was found (p 0.05).
Conclusion: Surgical treatment, particularly reverse arthroplasty, was associated with better functional outcomes, specifically in terms of shoulder joint range of motion, when compared to conservative treatment (Tab. 3, Fig. 6, Ref. 22). Text in PDF www.lekarskyobzor.sk.
KEY WORDS: proximal humerus, fracture, reverse arthroplasty, imobilisation, conservative treatment surgical treatment.
Lek Obz 2024, 73 (11): 396-401
Jana FELDINSZKÁ 1, Miroslav KILIAN 1, Peter JACKO 1, Iľja CHANDOGA 2, Rastislav BURDA 3, Peter ŠIMKO 1
1 Klinika úrazovej chirurgie UNB a SZU, Bratislava, prednosta Dr.h.c. prof. MUDr. P. Šimko, PhD.
2 II. ortopedicko-traumatologická klinika UNB a LF UK, Bratislava, prednosta prof. MUDr. B. Šteňo, PhD.
3 Klinika úrazovej chirurgie LF UPJŠ a UNLP, Košice, prednosta doc. MUDr. R. Burda, PhD.
