• Tomáš Siebert
• Chronická parodontitída
• Lek Obz, 59, 2010, č. 12, s. 507 – 508

Chronic periodontitis

Rôznymi formami parodontitídy trpí až do 90 % dospelej populácie a nevyhýba sa ani detskému veku.  V súčasnosti sa klasifikuje ako infekčná a zápalová choroba, ktorá sa vyznačuje určitými formami deštruk­cie závesného aparátu zubov (obr. 1). V etiológii a progrediencii parodontových deštrukcií sa podieľajú aj ďalšie faktory, ako vek, pohlavie, stravovacie návyky, sociologické aspekty a faktory genetickej predispozície (2, 3).

Chronická parodontitída sa prejavuje zápalovou reakciou, nahromadeným zubného povlaku a postup­nou pomalou progresiou deštrukcie parodontových tkanív s pribúdajúcim vekom (1). Jedným zo základných klinických vyšetrení je práca s kalibrovanou parodonto­vou sondou podľa SZO (obr. 2). U pacientov zistíme zubný povlak a kameň. Po sondáži parodontovou sondou vzniká krvácanie ako znak aktivity zápalu (obr. 3, 4, 5, 6). Pokračujúca strata parodontových tkanív môže postupne viesť až k úplnej eliminácii a strate zubov (obr. 7). Na rtg-opg. snímke pozorujeme prevaž­ne horizontálnu resorpciu rôzneho stupňa. Táto strata parodontových tkanív sa hodnotí ako percento celkovej dĺžky koreňov zubov (obr. 8).

Literatúra

1.    Armitage, G.C.: Development of a classification system for periodontal diseases and conditions. Ann Periodontol, 4, 1999, č. 1, s. 1-6.
2.    Mutschelknaus, R.E. a kol.: Praktická parodontologie. Klinické postupy. Berlín, Chicago, Praha: Quintessenx, 2002, 540 s.
3.    Plagmann, H.C.: Epidemiologie der entzündlichen marginalen Parodontopathien. In: PLAGMANN, H.-C.: Lehrbuch der Parodontologie. Muenchen, Wien: Hnaser, 1998, 267 s.