Chronické žilové choroby patria medzi najčastejšie choroby civilizovaného sveta. Chronickou venóznou chorobou trpí 40 – 60 % žien a 15 – 30 % mužov (4). Pojem chronické venózne ochorenie (CHVO) zahŕňa všetky choroby či anomálie žilového systému s chronickým priebehom.
Novým poznatkom v patofyziológii chronickej venóznej choroby je interakcia endotelových buniek a leukocytov, čím dochádza k udržiavaniu chronického zápalu. To má za následok negatívne ovplyvnenie makro- aj mikrocirkulácie. Chronické poškodenie na úrovni chlopní vedie k refluxu a venóznej insuficiencii, na úrovni mikrocirkulácie spôsobuje zmeny permeabilnosti endotelu kapilár, únik tekutiny do interstícia a vznik edému, a spolu s chronickým zápalom vznik hypoxie a trofických zmien kože (1).
Pri fyzikálnom vyšetrení pacient s chronickým venóznym ochorením stojí. Vyšetrujeme pri primeranej teplote, aby sme sa vyhli vazokonstrikcii (2). Všímame si charakter žilovej kresby, príp. teleangiektázie. Palpujeme vystúpené žily – varixy a hodnotíme trofické zmeny kože. Nasledujúce ultrasonografické vyšetrenie má nezastupiteľnú hodnotu v diagnostike, v určení miesta a charakteru poškodenia. Na základe týchto vyšetrení klasifikujeme chorobu do 7 tried podľa Havajskej klasifikácie CEAP z roku 1994.
Vo väčšine prípadov sú všetky štádia (C0 – C6) sprevádzané subjektívnymi ťažkosťami. Tie sú často nešpecifické, najčastejšie sa udáva nepokoj nôh, pocit napätia, pocit „ťažkých nôh“, únava, pálenie, tŕpnutie dolných končatín, nočné svalové kŕče (1).
Už v štádiu C0 (u symptomatických pacientov bez objektívnych príznakov) sa zistil benefit nefarmakologickej aj farmakologickej liečby. Základom prevencie a liečby je aktivita svalovej pumpy predkolenia, pravidelná chôdza alebo striedanie flexie a extenzie nôh. Je nutné vyhýbať sa dlhodobému státiu a sedeniu. Kompresívna liečba prichádza do úvahy už aj v štádiu C0, najmä ak očakávame nutnosť imobilizácie (napríklad dlhý let, pripútanie na lôžko atď.).
Venofarmaká zohrávajú dôležitú úlohu už od počiatočných štádií. Účinným liekom je mikronizovaný diosmín s hesperidínom, ktorý znižuje zápalovú reakciu, pozitívne ovplyvňuje trofické zmeny aj edém a urýchľuje hojenie ulkusov (3). Zlepšuje aj subjektívne ťažkosti, tlmí bolesti a nepríjemné pocity v dolných končatinách. Liečba musí byť komplexná. Bez adekvátnej liečby môže prejsť choroba, najmä ak ide o potrombotický stav, do klinicky najzávažnejšieho štádia C6 (aktívneho vredu predkolenia) už v priebehu 10 rokov (5). Treba rozšíriť povedomie pacientov o závažnosti chronickej žilovej choroby, odhaliť začínajúce štádiá a začať s liečbou včas.
Tabuľka 1. Havajská klasifikácia chronickej venóznej choroby
Table 1. Hawaii classification of chronic venous disease
C Klinické prejavy:
C0 Subjektívne ťažkosti, bez viditeľných či palpovateľných znakov žilovej choroby
C1 Teleangiektázie, retikulárne žily (nepalpovateľné)
C2 Kŕčové žily - varixy (palpovateľné)
C3 Opuch - edém
C4 Trofické zmeny kože: hyperpigmentácie, ekzém, lipodermatoskleróza, athrophie blanche
C5 Kožné zmeny (ako v predcházajúcej triede) + zhojený venózny ulkus
C6 Floridný vred predkolenia
E Etiológická klasifikácia:
Ec Kongenitálna (vrodená agenéza chlopní, AV fistuly, angiodysplázie)
Ep Primárna (familiárny sklon k varixom)
Es Sekundárna (potrombotická, poúrazová, útlak vén z vonku)
A Anatomická klasifikácia:
As Superficial - povrchové žily
Ad Deep - hlboké žily
Ap Perforátory
An Neidentifikovateľné
P Patofyziologická klasifikácia:
Pr Reflux
Po Obštrukcia
Pr,o Reflux aj obštrukcia
Pn Neidentifikovateľné
Literatúra
1. BOJDOVÁ, E.: Chronické venózne ochorenie: liečebné postupy v štádiu C0-C3. Lek Listy, 14, 2009, č. 19, s. 18.
2. CREAGER, M.A.: Atlas of vascular disease. 3. vyd. China: Hong Kong Graphics & Printing Ltd. 2008, 252 s.
3. RUSNÁKOVÁ, H.: Chronická venózna a lymfatická insuficiencia. Kompendium Med, 14, 2009, č. 22, s. 6.
4. ŠTVRTINOVÁ, V.: Choroby ciev. 1. vyd. Bratislava: SAP, 2008, 648 s.
5. www.angiology.sk
Chronic venous disease
Ľudmila KOVAČIČOVÁ, Katarína DOSTÁLOVÁ, Štefánia MORICOVÁ
(Z 1I. Internej kliniky Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava, prednosta: prof. MUDr. Š. Hrušovský, CSc., Dr. SVS., 2Fakulty verejného zdravotníctva, Slovenskej zdravotníckej univerzity, dekan: doc. MUDr. R. Kováč, CSc., mim. prof.)
